Ta Toten / Hodnocené hry

Toto je jedno z tých vecí typu "a prečo by sme si nemohli trochu vyhodiť z kopýtka". Vývojári sa rozhodli využiť všetky svoje rozmanité nápady, ktoré im zvýšili a nejak ich zapracovať do Gothicu. Máme tu teda púšť, močaristú džungľu, pirátov, vrak auta... Samo o sebe nepokladám tento datadisk za zlý, poctivá hrateľnosť Gothicu sa jednoducho nestratí, no najväčší problém som mal s tým, že bol zviazaný s hlavným príbehom a teda pokiaľ ho hráč nedokončil, nemohol zakončiť ani hlavnú hru. To dosť kazilo dôležitosť hlavnej úlohy a tiež to z Nameless hera robilo "chlapca pre všetko".

K sérii Gothic som sa dostal až 15 rokov po vydaní, no aj tak ma uchvátila ako žiadna iná. Jednotka ukázala neprekonateľnú hrateľnosť a originálny koncept sveta v bariere, ktorý ju odlišoval od všetkých generických fantazy. Dvojka už však prišla o tento prvok. Ale tu sa dôraz vývojárov zasa presunul na iné aspekty a opäť boli dotiahnuté k dokonalosti. Za taký príklad, ktorý mi utkvel v pamäti a stojí za spomenutie je asi toto: V dobe kedy prenášanie savov a podobné srandy boli len scifi záležitosťou sa Piranha bites popasovali so situáciou bezkonkurenčne. Dialógy sú napísané tak elegante dvojzmyselne, že keď sa rozprávate z nejakou postavou z jednotky ktorú nepoznáte tak je to normálny ničím nezaujímavý dialóg. No keď sa poznáte a prípadne ste boli na rovnakej strane zrazu ten dialóg vyznie akože ste dobrý priatelia, ktorý si už toho spolu zažili plno ...a to je proste krásne a som si istý, že toto nespravil v RPG nikto. Celý svet na vás reaguje tak citlivo, že tu nenájdete jedinú príliš konkrétnu vetu o charaktere vašej postavy alebo udalostiach, ktorá by skazila váš roleplay. A to je presne to, čo z Gothca 2 robí jedno z najlepších pokračovaní všetkćh čias.

Túto hru som rozohral 15 rokov po vydaní a predsa sa mi zaryla pod kožu tak, ako sa to nestalo asi žiadnej inej hre. Iná takáto hra proste neexistuje. Mechaniky, stavbu sveta a kadečo iné čo táto hra obsahuje len tak niekde inde nenájdete. Táto hra je príručkou imerzívneho dizajnu a mnohé hry si z nej stále berú príklad...aj keď sa už nikomu komplexnosť herných mecháník a fungovania sveta nechce napodobniť naplno. Veď načo, veď hráč si toho aj tak nevšimne, že? Je to proste hra, kde záleží na vašich schopnostiach a dôvtipe, a dokáže vás za to náležite obmeniť. Či už hľadáte nové skratky svetom alebo sa snažíte ustrieľať nepriateľa lukom z miesta, kde na vás nedosiahne. Všetko čo v tejto hre získate ste si tvrdo vybojovali a tak to že ste schopný bojovník a dobrodruh teda nieje len nejaká veta prenesená v zabudnuteľnom dialógu ako to už v hrách býva. A to je pocit, ktorý vám nejaké Skyrimy a Dragon Ejdže proste nedajú.

Hra, ktorú sme s bratrancom mastili dlhé hodiny ešte na našom prvom počítači. Stále je však povinnou súčasťou každého môjho počítača, po boku s Wordom a prehliadačom, aj keď už vo verzii OpenTTD. Najviac som ju však docenil až na vysokej škole, kde chráni moje duševné zdravie na nudných prednáškach, kde musí človek kvôli prezenčke niekoľko hodín sedieť.

Pôvodný Transport tycoon sme s bratrancom mastili dlhé hodiny ešte na našom prvom počítači. A vďaka tejto verzii si táto hra našla cestu aj na moje súčastné stroje a stala sa tak ich povinnou súčasťou, po boku s Wordom a prehliadačom. Najviac som ju však docenil až na vysokej škole, kde chráni moje duševné zdravie na nudných prednáškach, kde musí človek kvôli prezenčke sedieť niekoľko hodín.

V dobe, keď som ju hral to bolo pre mňa niečo nepredstaviteľné. Jednoducho nenájdete nič s atmosférou prvého zaklíača. ...ešte teraz si spomeniem na to, ako som prvý krát uvidel mohutné hradby Wizimy, alebo močiare po bitke, keď sa v diaľke pohybovali obrovské kikimori. Jednoducho zaklínač spojil nám tak známe prvky s niečím, čo by človek vo fantasy žánry nečakal a to je tá vec, ktorá ma najviac uchvátila. Veď čo to dokáže viac vystihnúť ako toto: "Zaklínač 1 je fantazy epos o cestovaní v čase a konci sveta"

S bratom a sestrou sme si pri tejto hre zažili krásne chvíle. K absolútnej dokonalosti túto hru doviedol však až voice pack s Joeom z MAFIE II, ktorý som si dal dokopy miesto písania bakalárky.

Ako prvá hra, ktorú som v živote hral má v mojom srdci špeciálne miesto. Ani nemá cenu tento kultový kúsok nejak opisovať, to sa proste musí vidieť ...a pochopiteľnie tiež počuť. Úžasný soundtrack od Terryho Scotta Taylora je vec, ktorú si pustím vždy, keď mi niekto naivný zverí na starosť aux kábel v aute.

Hra na ktorú sme aj s bratrancom, ako fanúšikovia jednotky, dlho čakali. On mal to šťastie, že je o rok starší a teda ako prvý si zaobstaral notebook, ktorý túto symfóniu polygónov dokázal rozbehať. Bol to krásny víkend, keď sme sa u babky zišli a ja som to hral prakticky nepretržite, len s malými prestávkami, keď trebalo dať trochu uľaviť prehriatej matičnej doske. Na zasnežené Empire Bay v kontraste s mojimi do kosti vysušenými rukami od prehriateho notebooku sa proste nedá zabudnúť.

Ako dieťa som sníval o hre so starými autami, kde sa jazdí po uliciach mesta pekne podľa predpisov... To bola moja vysnívaná hra, no najbližšie čo som k tomu mal bolo Need For Speed 5, kde som si vypol protihráčov a len tak si jazdil. Keď mi však raz syn kamarátky mojej mami ukázal MAFIU, neveril som vlastným očiam. Môj sen sa splnil. Hneď som si teda sadol za počítač, on mi zapol voľnú jazdu, ja som hneď vyštartoval rovno z parkoviska na cestu... a tam sa práve na križovatke spravila kolóna a ja som nabúral rovno do gangsterov, ktorí vystúpili a thompsonmi ma zastrelili. ....tak a to bola moja prvá skúsenosť z touto neskutočnou hrou, z ktorej sa pre mňa stala láska na celý život a vďaka ktorej sa zrodil aj môj sen stať sa herným vývojárom.

Je to výborná hra, no odmietam uznať, že je to jedno z najlepších rpg všetkých čias a to z jedného prostého dôvodu: hra sa striktne delí len na dve roviny hratelnosti - súboje a kecacie pasáže. V porovnaní s hrami od Bethesdy ako je séria Elder Scrolls alebo Fallouty, či legendárnim Gothicom sa Zaklínač po hrateľnostnej stránke nemôže rovnať, kedže hráčova interakcia so svetom nieje natoľko komplexná. Tým pochopiteľne nechcem Zaklínača zhadzovať ako hru, to čo robí robí vynikajúco....len mi to príde také, no... za toto ma ukameňujú... je to proste ako hra od Telltale, kde 80% času len pozeráte na cutscény, raz za čas spravíte nejaké nepodstatné rozhodnutie, ktoré beh vecí ani nezmení a občas príde nejaká akčná pasáž. ...a toto je taká vedľajšia vec, pokiaľ hru beriete ako samostatný titul a nie ako vyvrcholenie trilógie, ktorá však určite nasrala množstvo ľudí - že trojka na väčšinu rozhodnutí z predošlých hier úplne kašle a všetky konce dvojky príbehovým oblúkom vyústia aj tak iba do jedného kanonického konca - toho najhoršieho.

Toto je prvý assassín, ktorého som po neúspešnom rozohraní jednotky dohral a tak má v mojom srdci zvláštne miesto. Hrateľnosť týmto dielom dosiahla maximum a diel po diely to už šlo len dolu vodou. Po vyzuálnej stránke a hlavne zasadením sa mi hra veľmi páčila...aj keď veľa ľudí nadávalo, že to už nieje také dobré ako v starobilých mestách európy. Príbeh pekne zakončil epickú "trilógiu" a príbeh Desmonda. Bitky na lodiach parádne. A ten sneh v ktorom sa dalo brodiť, neskutočné. ...a teraz k veciam, čo sa mi nepáčili. Po sympatickom Haythamovi Kenwayovi prišiel neandrtálsky Conor s IQ drevený vláčik, robiaci samé debilné rozhodnutia a obliekajúci sa tak nenápadne ako hovno v snehu. Taktiež, mám rád cutscény, no keď prvých 7 hodín hry sú len cutscény bez poriadneho gameplayu tak o čom to je?

- otrasný súboják, vizuálne aj hrateľnostne - hlavný záporák si rieši akurát tak osobnú pomstu voči hlavným hrdinom - bez všetkých DLC a datadiskov nemáte v hre skoro žiadne misie - absolútne nazaujímavý príbeh v súčastnosti - vystreľovanie lano zabíja základ assassínskej hrateľnosti, lozenie po stenách - cutscény pri zabití záporáka dokašľali tým, že umierajúci v nich vystupuje ako živý /// + Dredful crimes + pekne spracované mesto + vlaky